reklama

Obrad manželstva v prvých storočiach

Určitým medzníkom v živote každého človeka je uzavretie manželstva. Toto manželstvo sa môže uzavrieť na úrade alebo pred tvárou Cirkvi. To ako vypadá uzatváranie manželstva dnes je každému jasné, ale ako vypadalo v minulosti to už každý nevie. Dnešná doba je charakteristická obavou mladých ľudí vstúpiť do manželstva. Pred tým si zvolia tzv. manželstvo na skúšku. Hoci by sa zdalo, že tento problém je problémom iba súčasnej doby, nie je to úplne tak...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Zväzok muža a ženy je snáďtaký starý, ako je staré ľudstvo. Tento zväzok považujeme za takú normálnuzáležitosť, že nie je vzácnosťou po ňom túžiť od útleho veku. Pre náš život jetaký dôležitý, že málokto si bez neho dokáže predstaviť svoj život. Preto midovoľte malý exkurz do minulosti a predstaviť vám, ako naň pozeraloľudstvo v histórii sveta v histórii dávno minulej, keď kresťanstvo bolov plienkach a panenstvo malo prednosť pred manželstvom. V tejtorýchlej exkurzii sa staneme svedkami dlhého úsilia Cirkvi vrátiť manželstvuprvotný význam, ktorý malo ešte pred pádom prvého človeka a zároveň úsiliepomôcť znovuobjaviť jeho krásu a význam. Nebola to ľahká úloha. Akozistíme, Cirkev musela zápasiť s rôznymi tradičnými pohľadmi namanželstvo, ktoré boli nesprávnymi. V súčasnosti sa manželstvo uzatvárapred tvárou Cirkvi a vysluhujú si ho samotný snúbenci, alebo úradnouformou. Jeho ustanovujúcim prvkom je vzájomný slobodný súhlas snúbencov urobenýpred tvárou cirkvi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Manželstvo v rímskoma germánskom prostredí

„Právnik Modestinus definoval rímske manželstvo ako zväzok mužaa ženy a celoživotné spoločenstvo, spoločenstvo podľa božskéhoi ľudského práva.“[1] Podľarímskeho práva manželstvo vznikalo na základe jednoty vôle snúbencov.„Manželstvo nezakladá súlož, ale jednota vôle snúbencov (Nuptias enim non concubitus sed consensus facit, Ulpianuas, D.33.115).“[2] Rímanianepovažovali manželstvo za sviatosť a nepovažovali ho ani za zmluvný vzťahalebo vzťah podobný zmluvnému vzťahu. Bola to jednoduchá spoločenskáskutočnosť. V dôsledku toho bolo manželstvo skutočnými životnýmspoločenstvom muža a ženy s manželským povedomým a náklonnosťou( affectio moralis). Manželstvo v tomto chápaní bolo súkromnouzáležitosťou. Túto skutočnosť prijímalo kresťanstvo až do Tridentského koncilu1545 - 1563.[3]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rímske právo poznalo viac druhou manželstva. Pri svadbe cum manu (srukou) prechádzala na manžela otcovská právomoc. Manžel sa takýmto spôsobomstával poručníkom svojej ženy. Tento spôsob uzatvárania manželstva sa postupomčasu z praxe takmer vytratil. Starodávne uzavretie manželstva per usum (skutkom)je právne uznaným primitívnym únosom. K zlegitímneniu zväzku sa vyžadovalojednoročné spolužitie. Ďalším spôsobom vzniku manželstva bola vzájomná kúpa coemptiov praxi dochádzalo k výmene darov medzi rodinami. Neskôr došlok snahe tieto druhy vzniku manželstva zjednotiť.[4]

Zakladalo sa zásadne neformálne a jeho vonkajším znakom bolousídlenie sa manželky v dome manžela. Až v neskoršom období savyhotovil dokument o založení manželstva (instrumenta dotalia). Existenciamanželstva sa mohla dokazovať aj svedectvom priateľov a pod. Rímske manželstvozanikalo predovšetkým smrťou, stratou spôsobilosti na manželstvoa rozvodom. Tento rozvod nebol právnym úkonom alebo súdnym výrokom.Uskutočnil sa jednoducho tým, že muž stratil náklonnosť alebo vôľu žiťv manželskom spoločenstve.[5]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V rímskej ríši bol preferovaný monogamný vzťah. Nie každý mal právona riadnu svadbu. Tí, ktorí nemali rímske občianstvo, ostávali v právomocizákonodarstva svojej rodnej ríše. Ak sa niekto oženil s Rímskym občanom,ich manželstvo nebolo riadnym manželstvom, teda nemalo žiadne právne následky.Deti, ktoré vyšli s ich zväzku boli nelegitímnymi deťmi a ženaostávala podriadená otcovej autorite. Tak isto bolo neplatné manželstvoslobodného muža s otrokyňou. Spojenie medzi otrokmi sa považovalo za contubernium(doslova kamarátstvo pod stanom). [6] Totospolužitie bolo len faktom bez právnych účinkov.[7]„Rímska spoločnosť poznala aj konkubinát (concubinatus) ako trvalé životnéa pohlavné spoločenstvo muža a ženy.“[8]V tomto zväzku chýbalo povedomie žiť spolu ako manželia.[9] Totospojenie nižšieho typu nebolo trvanlivé a mnohokrát slúžilo ako ventilmladistvých vášní, než stačili zakotviť v riadnom manželstve.[10]Tento zvyk pretrval až do čias sv. Augustína, v neskorej antike, ponástupe kresťanstva. Obidva párové spolužitia boli teda uznávanéa rešpektované.[11] Nadostatnými zväzkami sa privierali oči, zákonodarstvo ich ignorovalo.[12]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako vidíme Rimania uznávali riadne manželstvo a aj konkubinát.Cirkev sa proti tomu snažila presadiť svoju koncepciu jednotného sláveniamanželstva.[13]

Germáni rozlišovali dva druhy manželstiev. Na jednej strane oficiálnemanželstvo Munteche, ktoré vzniklo poväčšine z rozhodnutia rodiny.Na druhej strane bol volnejší zväzok nazývaný Friedelehe, manželstvo z náklonnosti. Tento počestnýkonkubinát nevzniká obradom, ale vzniká bez zásahu rodičov. Dochádzak nemu únosom dievčaťa alebo dohodou a potomci z tohto zväzku súnelegitímnymi potomkami. Tento zväzok má všetky znaky párového manželstva.V tomto zväzku je vzájomná vernosť a spolužitie páru.[14]

Germánska spoločnosť, tak isto ako v iných starovekýchspoločenstvách, praktizovala manželstvo, ktoré sa uzatváralo postupne: Traditio alebo odovzdanie mladej ženyjej rodinou a spečatenie zmluvy pohlavným spojením (copula carnalis) boli v manželstve významnými krokmi.[15]

Vo väčšine spoločností sa manželstvo uzatváralo etapovite v priebehuniekoľkých rokov. Tak tomu bolo v židovstve, u Arabov, Germánova Afričanov. Napríklad židovská svadba má 4 etapy. Ženích najskôr vyplatíotcovi svojej nastávajúcej dohodnutý obnos. Nevestu mu privedú mnohokrát až podlhšom čase potom. Až potom sa koná svadba. O týždeň skôr sa koná akásipredsvadba, ktorá sa slávy u rodičov dievčaťa. Druhý sabat po svadbeniekedy nasleduje postsvadba. V období medzi predaním ženy a vznikommanželstva sú „manželia nútení zdržiavaťsa pohlavného styku. Už počas tohto obdobia sa na nich vzťahuje manželsképrávo.[16]

V germánskom práve malo uzatváranie manželstva dve etapy. Prvouetapou bola dohoda medzi ženíchom a tím, kto vládne mocou nad jeho budúcoumanželkou. Jej poručník ju ako protihodnotu za finančný obnos odovzdámanželovi. Tento zvyk bol v minulosti považovaný za kúpu ženy. Túto dohodumedzi mužmi sprevádzajú dary rodine snúbenky. Potom nasleduje prechod ženyz otcovského domu do manželovho príbytku. Nakoniec sa koná obradv manželskej spálni. Manželstvo je riadne uzavreté až po svojom sexuálnomnaplnení.[17] Je dosť možné, žedvojetapovité svadby sa vyskytovali aj v najstarších rímskych dobách.V klasickom období už ostali len zásnuby ako symbolický a ľahko zrušiteľnýsľub.[18]Germánsky vplyv v rannom stredoveku dočasne obnovil svadbu s dvomazreteľnými etapami.[19]

Kresťanské slávenie manželstva

Ranným kresťanom uzavieranie manželstva starosti nerobilo. Oveľadôležitejší bol očakávaný druhý príchod Ježiša Krista.[20]Tento pohľad cítiť v Pavlovom liste Korinťanom 7, kde píšeo manželstve. „A tak, bratia,hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ichnemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali;tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby honeužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa. Chcem, aby ste vy boli bezstarostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi“ (1Kor7; 29 – 32).

Keď sa očakávanie okamžitéhopríchodu Božieho kráľovstva pominulo, začala Cirkev tvoriť doktrínuo zákonodarstve tykajúcom sa manželstva.[21]

V prvom storočí kresťania, podobne ako rímski občania, vstupovali domanželstva podľa občianskych zákonov. Cirkev sa snažila dávať uzatvorenie manželstvado súladu s novozákonným učením o manželstve. Neschvaľovala niektorédruhy manželstiev, ktoré boli povolené v Ríme. Vstup do manželstva má byťs myšlienkou na Boha k jeho sláve a nie z vášne. Pretoniektorí kresťania pred občianskym sobášom vyprosovali požehnanie od biskupa.Svedčí o tom sv. Ignác Antiochijský, ktorý píše, že ženích a nevestasa majú brať so súhlasom biskupa, aby to bol sobáš podľa Pána a nie podľažiadostivosti. Ich úmysel bol vyhlásený ešte pred uzavretím manželstvaa bol posvätený modlitbou a utvrdený Eucharistiou. Takto kresťaniavstupovali do manželstva prostredníctvom požehnania a skrze právnu dohoduprijatú v rímskej ríši. Za realitu uznávala i manželstvo bezpožehnania podľa rímskeho práva.[22]

Liturgická forma kresťanského slávenia manželstva sa vyvíjala postupnea až neskôr dospela k dnešnému bohatstvu foriem. Formovaniesvadobného rituálu začalo až v 4.storočí. Na tieto svadobné rituály pôsobili rôzne spoločenské tradíciea aj predkresťanská symbolika. Za konštitučný prvok manželstva sapovažovala, podobne ako v rímskom práve, obojstranná vôľak manželstvu. Zo zdedených manželských zvykov bolo upustené len odpohanských zvykov, napr. od obetovania domácim bôžikom. Okolo roku 400 už bolodokázané, že manželstvo sa uzatváralo v spojení so sv. omšou.[23]Kresťanské slávenie manželstva prijalo tradičné zvyky. Kresťania sa najradšejsobášili pred biskupom, aby manželstvo bolo podľa Pána a nie podľa vášne.Podľa Pána znamenalo, že sa pokrstený zasnubuje v Kristovi, a že ichspojenie je účasťou spojenia Krista a Cirkvi.[24]

Okolo 10. storočia bola rodina vo veľkej kríze a Cirkev chcelachrániť manželský súhlas nevesty a odstrániť zlozvyk prepustenia ženya preto dala slávnostnú formu výmeny súhlasu „pred bránou kostola“[25].Obrad uzatvárania manželstva sa už nekonal v dome nevesty.[26] Ažpribližne v tejto dobe sa začala Cirkev starať o právne akty uzavieraniamanželstva.[27]

[1] „Nuptiae sunt coniunctiomaris et feminae et consortium omnis vitae, divini et humani iuriscommunicatio.“ (D. 23, 2, 1) REBRO, K., BLAHO, P.: Rímske právo. Bratislava: Obzor 1991, s. 151.

[2] OTIS – COUR, L.: Rozkoš a láska, Dějiny partnerskýchvztahů ve středověku . Vyšehrad 2002, s. 95.

[3] Porov. REBRO, K., BLAHO,P.: Rímske právo, ss. 151 – 152.

[4] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, Volvox globator 1996, ss. 21 – 22.

[5] Porov. REBRO, K., BLAHO,P.: Rímske právo. s. 152.

[6] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, s. 22.

[7] Porov. REBRO, K., BLAHO,P.: Rímske právo, s. 153.

[8] REBRO, K., BLAHO, P.: Rímske právo, s. 153.

[9] Porov. REBRO, K., BLAHO,P.: Rímske právo, s. 153.

[10] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě. Volvox globator 1996, s. 22.

[11] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, s. 23.

[12] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě. Volvox globator 1996, s. 22.

[13] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, s. 25.

[14] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, s. 19.

[15] Porov. OTIS – COUR, L.: Rozkoš a láska, Dějiny partnerskýchvztahů ve středověku, s. 95.

[16] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, ss. 28 – 29.

[17] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, s. 29.

[18] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, s. 30.

[19] Porov. BOLOGNE, J. – C.: Svatby,Dějiny svatebných obřadů na Západě, s. 31.

[20] Porov. OTIS – COUR, L.: Rozkoš a láska, Dějiny partnerskýchvztahů ve středověku, s. 47.

[21] Porov. OTIS – COUR, L.: Rozkoš a láska, Dějiny partnerskýchvztahů ve středověku, s. 47.

[22]Sviatosť manželstva vo sv.Pravoslávií In: Svetlo pravosláviaspoločensko – duchovný štvrťročník č. 3. inhttp://jankasom.szm.sk/Casopis3.html(19.3.2007).

[23] Porov. ADAM, A.: Liturgika, Křesťanská bohoslužba a jejívývoj. Vyšehrad 2001, s. 286.

[24] Porov. GIGLIONI, P.: Svátosti Krista a Církve. KostelníVýdří: Karmelitánske nakladatelství 1996, s. 161.

[25] „výraz „in facie ecclesie“ (pred tvárou cirkvi)treba chápať najskôr miestne.“ ADAM, A.:Liturgika, Křesťanská bohoslužbaa její vývoj, s. 287.

[26] Porov. GIGLIONI, P.: Svátosti Krista a Církve, s. 162.

[27] Porov. ADAM, A.: Liturgika, Křesťanská bohoslužba a jejívývoj, s. 287.

Vladimír Svetlák

Vladimír Svetlák

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šťastne ženatý mladý muž. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu