Svet je plný negatívnych vecí, ale je plný aj pekných vecí.Nie sú to len konkrétne fyzicky hmatateľné predmety nášho konzumu, nie sú tolen zmyslové vnemy, ktoré vyvolávajú chvíľkové šťastie, ale sú to chvíle keďčlovek môže plnými dúškami vdychovať vôňu milovanej osoby. Sú to chvíle, keď sapodarí niekomu blízkemu vyčariť úsmev na tvári a sú to chvíle, ktoré bysme mohli charakterizovať ako chvíle plné šťastia a pokoja. Tieto chvíleniekto prežíva v prítomnosti milovanej osoby, kedy mu nejde o osobné šťastie,ale o šťastie toho druhého. Nie je to čas ponorenia do pochmúrneho ega,kde si niekto myslí, že je pupkom sveta a nie je to extatický čas pôžitku,kedy konzumuje a vychutnáva si niekoho. Chvíľou šťastia je čas odpusteniaa čas osobnej konverzie. Čas, keď človek upriami svoj zrak do svetla, kdevidí svoju biedu a biedu druhých, kde vidí svoju krásu a krásu druhých.Človek dnešnej doby akosi podvedome odvracia zrak od svetla, alebo sa ho snažískloniť, lebo neznesie jeho jas, ale zabúda pritom kto je. Zabúda, že je tu z lásky,pre lásku, aby sa stal sám šíriteľom lásky a naplnený šťastím so šťastiadruhých. Zabúda na to, že je dar a predurčený na to, aby sa darovalniekomu. Môže to byť spoločnosť, rodina, niekto blízky alebo Boh. Pri tom všetkomdarovaní sa cíti až vtedy zmysel svojej existencie, svoje nezastupiteľné miestov srdciach ľudí a zároveň šťastie zo svojho osobného rastu. Čím viacsa rozdáva, tým viac má na rozdávanie a zároveň viac prijíma. Až potomzistí, že nie je pupkom sveta a nemá strach sa pozrieť do svetla, prijaťsvoje slabosti. Až vtedy objaví silu slova láska, ktorú chce dávať ďalej. Ažvtedy sa stáva jeho život šťastným a plnohodnotným.
Problémľudí je v absencii definovania sa a objavením svojej hodnoty, lebočlovek dnešnej doby degradoval na objekt využitia. Mnohokrát pod vplyvomokolností si musí voliť to, čo ho nezaujíma, alebo prijať myslenie týchdruhých, aby náhodou nevytŕčal z davu a tak stráca zmysel, svojuidentitu, ktorú nahrádza akousi pomýlenou identitou niekoho iného, len nievlastnou, kde môže objaviť svoju originalitu a jedinečnosť, svojenenahraditeľné miesto vo veľkom organizme nazvanom ľudstvo.